Založ si blog

Politika ako cieľ

Kde to vlastne spejeme? Dokedy budeme trpieť súčasnú politiku, politikov, volebný systém? Kedy už konečne začneme  riešiť nakopené problémy a nie ľudí? Dožijeme sa, alebo aspoň naše deti, vnuci vlády, ktorá vedie a nie vládne? Chcel by som sa jej dožiť ale našej politike a politikom to asi nie je “dané”! Podobne ako koňovi v cirkuse, ktorému cvičiteľ mal “dať”aby ešte aj hovoriť vedel. “Žiaľ, tomu, čo nemá dané, sa nedá dať” – odvetil cvičiteľ. Dlhé roky, my dole, sme sa snažili to zmeniť, dať do politiky kritické myslenie, “zdravý gazdovský rozum”, žiaľ nič sa “neujalo”. Nič sa ani neujme kým: 1. neodlúčime politické strany od štátu, 2. nezmeníme volebný systém a 3. nezredukujeme štátnu správu i verejnú správu. Potvrdzujú to dlhoročné skúsenosti, snahy, množstvo hodnotných návrhov, projektov, reforiem, ktoré aj keď boli prijaté nedožili sa realizácie. Potvrdzuje to aj článok, ktorý som napísal ešte v roku 2008 a nemusím na ňom ani dnes nič meniť. Namiesto očakávaného zlepšenia pred voľbami, nasledovali a zrejme aj budú nasledovať iba sklamania.

Politika

Už pri letmom sledovaní politickej, hospodárskej, sociálnej situácie na Slovensku, porovnávaní životnej úrovne s vyspelými krajinami mi prichádzajú na um ponaučenia, z ktorých by sme sa mali poučiť a nie do nekonečná opakovať chyby, ktoré krásne vystihol André Maurois slovami: “Často nás vyvedú z rovnováhy drobnosti, ktoré vôbec za to  nestoja, ktoré si preto netreba všímať… Žijeme tu na tejto  zemi a čaká nás už iba zopár desaťročí života. A my pri tom  strácame mnoho nenahraditeľných hodín umáraním sa nad rôznymi  krivdami, na ktoré si po roku ani vy, ani nikto iný už  nespomenie. Venujme radšej svoj život hodnotným činom, citom  a myšlienkam, veľkým láskam a stabilným projektom. Pretože  život je skutočne príliš krátky na to, aby sme si všímali maličkosti”.

Horšie je to ešte v živote krajiny, kde krivdy, chyby poznačia celé generácie, celú históriu jej vývoja. Kde hľadať príčiny? Pravdepodobne bude v politike, v politikoch!  Nie nadarmo sa hovorí, že: “Keď Pánboh prideľoval jednotlivým krajinám dobro a zlo, našej krajine, naším predkom, dal do vienka iba dobro, krásu. Venoval nám dobrosrdečnosť, pracovitosť, nadanie a nádhernú krajinu. Iným krajinám úmerne nadeľoval dobro aj zlo, krásu aj pohromy. Čím sme si to Panebože zaslúžili? Pánboh sa iba usmial a hovoril. Vám dávam politiku a politikov”.

Izraelitov viedol Mojžiš do zasnúbenej zeme 40 rokov. 40 rokov blúdili po púšti, pravdepodobne vyzreli a ani sám Mojžiš sa zasnúbenej zeme nedožil. Nám Pánboh vodcu nevybral, dal nám politiku, politikov, daroval krásnu, zasnúbenú zem v srdci Európy. Politika a politici sú pre našu krajinu naozajstnou pohromou. Pre nich už viac krát po 40 rokov blúdime a nemôžeme  sa zorientovať, nájsť. Neveríme Pánubohu, ani zvedom, ba ani sami sebe. Slovensko nie je pre nás “zasnúbená zem”. Neustále ju politika a politici “prerábajú na svoj obraz”, takmer pravidelne, po každých 40-tich rokoch. Prvá, ktorej sme sa v roku 1918 dočkali a “niektorí” nedožili, najme politikom moc nevyhovovala a začali experimentovať, hľadať, vytvárať ďalšiu. Na polceste sme ju začiatkom roku 1939 aj našli  a dokonca “svoju”,  malú no poriadne okyptenú. Nie všetci sme sa v nej cítili ako doma, nevyhovovali nám ani mocenské pomery, no niektorým z nás aj dnes je vzorom. Na druhej polovičke cesty nás posúrila 2. svetová vojna. Našli sme ju a začali budovať aj za výdatnej pomoci “iných”, oveľa rýchlejšie, už v roku 1948. Usporili sme aspoň 10 rokov. Smer znovu zvolili politici, celkom sa nám pozdávala, začali sme ju “zveľaďovať” no dodnes nevieme či správnym smerom a či nie aj s klapkami na očiach politikov a politiky. S určovaním smeru politiky politikmi máme “stáročné” problémy. Nevedia sa dohodnúť či sme Slovania či Slováci, kto je nám otcom, vzorom. Majú problémy nielen s určovaním smeru vývoja ale aj s určovaním svetových strán. Im je v podstate jedno či smerujeme na Západ alebo Východ, hlavne, že majú moc a z nej osoh. Nakoniec ani Kolumbus by nebol objavil Ameriku, keby nebola zem guľatá. Potom ani nečudo, že nás na polceste budovania zasnúbenej zeme zastavili tanky. Zmenili nám smer a my sme boli donútení sa “normalizovať”. Ešte dobre,  že niektorí politici (reguľovčíci) z roku 1968 a po ňom sa “pominuli”, niektorí sa nenormalizovali, boli normálni, niektorí sa nestihli a niektorí nechceli zorientovať. Chaos v “regulovaní” predĺžil “normalizáciu” o rok a my sme sa konečne koncom roka 1989 našli v “zasnúbenej zemi”. Žiaľ eufória trvala veľmi krátko nastúpili noví politici, začala sa robiť nová politika. Škoda, že história sa znovu opakuje a niektorí s iniciátorov si ju neužili. Možno by boli aspoň v niečom ovplyvnili ďalší vývoj. Čo sa dá robiť, každá revolúcia požiera svoje deti.

Začali sme znovu budovať alebo skôr prispôsobovať “zasnúbenú zem” rýchlo sa striedajúcim vládam, politikom. Sprivatizovalo alebo skôr rozdalo, rozkradlo čo sa dalo. Pre istotu, aby sa politika a vlastné záujmy ľahšie presadzovali rozdelila sa aj republika. Máme teraz konečne svoju, malú našu, čisto Slovenskú zasnúbenú, rozkradnutú zem, ktorú teraz môžeme budovať od základu. Bude to ťažké lebo štát sa zbavil zodpovednosti za chod štátu, vláda sa tvári, že vládne, parlament hrá nekonečný zápas medzi koalíciou a opozíciou. Ťažko je posúdiť o aký zápas tu ide, v akom športe a hlavne podľa akých pravidiel. Úroveň zápasu a hlavne niektorých “prestarlých” hráčov  je veľmi nízka. Bodaj by aj nie, keď sú to znovu iba politici, nominuje ich politická strana, hrajú pre farby svojej strany. Nemôžu dostať ani len žltú kartu a dokonca sú chránení imunitou aj mimo ihriska, parlamentu.

Nakoniec to vyzerá tak, že my sme celý ten čas ani nehľadali východiská, ako dôstojne žiť v našej krásnej “zasnúbenej zemi, ale stále velebíme “zlaté teľa” a nevieme nájsť cestu do Európy v ktorej žili naši praprapredkovia, v ktorej žijeme aj my. Dezorientovaní hľadáme nedosiahnuteľné. Ani tá Slovenská “zasnúbená zem” sa nám akosi nezdá. Nezdá sa ani mladým ľuďom, odborníkom, lekárom, zdravotným sestrám, ba i robotníkom, ktorých naši politici vyháňajú za zárobkami do cudziny, ktoré im majú zabezpečiť dôstojný život. Akoby nebolo psou povinnosťou vlády, parlamentu zabezpečiť im dôstojný život tu doma, ktorý  je nakoniec aj základným ľudským právom. Politika a politici v našej krajine to je ozaj Boží trest. Politika je u nás nadovšetko, od nepamäti rozhoduje, nikdy nebola a ani nebude nástrojom ale cieľom nášho politika.  Dennodenne nás o tom presviedčajú súčasní politici, ktorí predovšetkým po prehratých voľbách akoby potratili rozum, akoby zabudol vôl, že teľaťom bol. Politiku zneužívajú a využívajú ako bača ovcu. “Ej, keby tak ešte variť vedela”. Ozaj, keby tak naša slovenská politika ešte aj “variť vedela”, niektorí naši politici už by boli “úplne sebestační”. Nás radových občanov – voličov náš politický a volebný systéme rozdelil na poslušné, zneužívané ovečky a baranov. Politici a ich strany najlepšie vedia, kedy a kde je “ruja”, kto je najsilnejší, najschopnejší slúžiť, poslúchať, zveľadiť, využiť, prosperujúci spoločný majetok. Dokonca aj kto má nás voličov zastupovať v parlamente, v štátnej správe. Na Slovensku je to jednoducho tak, je to naša špecifická, “domáca” demokracia. Naozajstná, parlamentná demokracia: “Vláda ľudu, prostredníctvom ľudí a pre ľud” bude asi až vtedy, keď Pánboh našej politike a politikom dá aj rozum. Nie nadarmo sa hovorí, že: “Vytvoriť vládu si nevyžaduje veľkú múdrosť. Treba len ustanoviť sídlo moci, naučiť ľudí poslušnosti a práca je hotová. Poskytnúť  ľuďom slobodu je ešte ľahšie. Nikoho netreba usmerňovať, stačí  popustiť uzdu. Avšak vytvoriť slobodný režim, konzistentne zladiť navzájom protichodné prvky slobody a obmedzenia, to si vyžaduje veľa hlbokého premýšľania (Edmund Burke)” a tiež, že: ” Veľmi málo osoží zmena štátnikov, hesiel, mien a výmena systémov. Treba premeniť duše a srdcia všetkých ľudí – vladárov  aj ovládaných (G.Papini)”. Pravdivosť týchto slov vývoj na Slovensku to mnohokrát potvrdil. No čo sa dá robiť, keď premýšľanie našich politikov a politiku bolí a srdcia i duše majú zatvrdnuté prinajmenšom ako žula.

Konečne “sme” v Európe, ktorá potrebuje nás a my ju.  Sme v Európskej únii, koncom roka 2007 sme vstúpili so Schengenu, začiatkom roku 2009 máme prijať EURO. Sú to veľmi vážne rozhodnutia, ktoré podstatne zmenili a zaiste ešte zmenia náš život, našu súčastnú nie veľmi lichotivú životnú úroveň. Máme od “nežnej” za sebou pomaly polovicu cesty premeny našej krásnej zasnúbenej Slovenskej zemi na naozajstnú domovinu v ktorej sa my a naše deti, vnúčatá budú cítiť doma, budú na ňu hrdí. Dúfajme, že tak vážne zmeny zmenia politiku a politikov na Slovensku, otvoria im oči, ktorými akoby nechceli vidieť čo sa na Slovensku deje, kde to vlastne sme, kde spejeme. Oni už akoby boli slepí v zmysle múdrosti: “Kto nechce vidieť, mal by ostať radšej slepý”! Neprajem im to a verím, že už záver prvej polovice cesty za skutočnou, parlamentnou demokraciou bude oveľa priaznivejší ako v súčasnosti. Chcel by som  veriť, že hodnotenie Petra Staněka: “Súhlasím so Schillerom, že z globalizácie profituje 20 percent obyvateľstva, ale 80 percent to zaplatí. To isté platí aj o slovenských reformách. Profituje z nich 15–20 percent ľudí, ale 80 percent na ne škaredo doplatí”, bude už koncom roku 2009 oveľa priaznivejšie. Potom už by druhá polovica bola iba dolaďovaním, dobiehaním zameškaného zrýchleným tempom tak, aby sme do konca 40-ky dobehli aj najvyspelejšie krajiny a boli takí spokojní ako sú už dnes napr. Dáni.

Bude si to však vyžadovať aby na Slovensku sa “vladári aj ovládaní” venovali svoj život hodnotným činom, citom  a myšlienkam, veľkým láskam a stabilným projektom. Pretože  život je skutočne príliš krátky na to, aby sme si všímali maličkosti.

S pozdravom Andrej Čuba

Kyjov, 18. januára 2008

 

Podplácanie

13.03.2012

Máme po voľbách do NR SR v ktorých kandidovalo „26 politických strán“. Zoznam zaregistrovných kandidátov má 16 strán formátu „A3“. Pri voľbách sme „vyfasovali“ 26 hlasovacích viac »

Deň po voľbách

12.03.2012

Deň po voľbách Predčasné voľby 10 3.2012 znovu sa potvrdili pravdu „otcov“ demokracie T. Jeffersona a A.Lincolna, že: „Kým túžba po slobode je azda vrodená, demokracii v praxi sa treba viac »

Deň pred voľbami

09.03.2012

Deň pred predčasnými voľbami Už 23. rok, od „nežnej“, blúdime po „púšti“ beznádeje, boja o moc, korupčníctva, právnej, sociálnej neistoty, atď., atď. Nie a nie nájsť východisko viac »

USA, Trump

Žiadne nahrávky s exšéfom FBI Comeym neexistujú, vyhlásil Trump

22.06.2017 20:06

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že si nenahrával a ani nemá žiadne nahrávky jeho rozhovorov s bývalým šéfom FBI Jamesom Comeym.

parte, Gaulieder, galanta

V Gauliederovom tele mal byť opioid, bežne sa zohnať nedá

22.06.2017 19:30

V tele bývalého poslanca parlamentu Františka Gauliedera, ktorého v marci zrazil nákladný vlak, sa mal nájsť opioid. Ide o liek na báze morfínu.

eú, európska únia, brexit, brusel,

Slovensko má v boji o medicínsku agentúru maličičkú výhodu

22.06.2017 19:09

Brexit pred EÚ postavil otázku presunu bankovej a medicínskej agentúry z Británie do niektorého z členských štátov. O druhú menovanú má záujem aj Slovensko.

hodžko, hodžovo námestie, sklenená kocka, čierna stavba,

Nesrovnal kritizuje 'stavebné pomníky' podnikateľa

22.06.2017 18:40

Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal vymenoval "stavebné pomníky" jediného developera a jeho firiem v slovenskej metropole.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 5
Celková čítanosť: 4497x
Priemerná čítanosť článkov: 899x

Autor blogu

Kategórie

Archív